Cítia rastliny bolesť, keď ich striháme?

Keď odstrihneme zdravý výhonok, z rezu začne vytekať miazga a rastlina niekedy na pár dní spomalí rast. Pri citlivejších druhoch sa môže zdať, akoby nám dávala najavo, že sme jej ublížili. Otázka, či rastliny cítia bolesť, preto vôbec nie je zvláštna. Odpoveď súčasnej vedy však znie: rastliny poškodenie vnímajú a aktívne naň reagujú, no nemáme dôkazy, že by prežívali bolesť ako vedomý pocit.

To sú dve odlišné veci. Reagovať na poškodenie je základná schopnosť živých organizmov. Bolesť je subjektívny zážitok, ktorý u ľudí a zvierat súvisí s nervovou sústavou, receptormi bolesti a spracovaním signálov v mozgu. Rastliny nemajú mozog, neuróny ani známu nervovú sústavu, ktorá by takýto zážitok vytvárala.

Čo sa v rastline deje po odstrihnutí listu

Rez rozhodne nezostane bez odozvy. Poškodené bunky uvoľnia látky, ktoré fungujú ako poplašný signál. V rastline sa môžu šíriť zmeny elektrického napätia, vlny vápnikových iónov aj chemické signály. Výskum publikovaný v časopise Science ukázal, že pri poranení môže byť jedným z diaľkových signálov glutamát, ktorý pomáha spustiť vápnikovú vlnu smerujúcu do nepoškodených častí rastliny.

Aktivujú sa tiež obranné hormóny, najmä jasmonáty. Rastlina môže presmerovať energiu z rastu do opravy tkanív, vytvárať ochranné látky a pripraviť ďalšie listy na prípadný útok škodcu. Okraje rany sa postupne uzatvárajú a pri drevinách sa poškodené miesto ohraničuje novým pletivom.

Je to obdivuhodne prepracovaná reakcia. Stále však nejde o dôkaz bolesti. Aj ľudské telo vykonáva množstvo automatických reakcií bez vedomého pocitu a podobne môže rastlina spracovať informáciu o poškodení bez toho, aby „trpela“. Elektrický signál navyše nie je automaticky nervový impulz. Elektrické deje využívajú bunky naprieč živou prírodou a ich prítomnosť sama osebe neznamená vedomie.

A čo údajné kričanie alebo komunikácia rastlín?

Na internete sa objavujú titulky, že rastliny pri strihaní kričia, boja sa alebo varujú svojich susedov. Za nimi bývajú skutočné pozorovania, ale emotívne pomenovania im pridávajú význam, ktorý výskum priamo nepotvrdil.

Poškodené alebo vysychajúce rastliny môžu meniť chemické látky uvoľňované do ovzdušia a za určitých okolností vytvárať ultrazvukové zvuky. Iné rastliny či živočíchy môžu na niektoré signály reagovať. To však ešte neznamená plač, strach ani zámernú správu v ľudskom zmysle. Presnejšie je povedať, že rastliny prijímajú podnety z prostredia a menia podľa nich svoju fyziológiu.

Vedecká diskusia o rastlinnej inteligencii a vedomí nie je úplne uzatvorená, najmä preto, že ani vedomie sa nedefinuje jednoducho. Pri bolesti je však dôležité držať sa dôkazov: zatiaľ nepoznáme mechanizmus, ktorým by rastlina mohla vedome prežívať utrpenie, a pozorované obranné reakcie taký mechanizmus nedokazujú.

Znamená to, že môžeme rastlinu strihať akokoľvek?

Nie. Aj keď rastline rez pravdepodobne nespôsobuje bolesť, vytvára skutočné poškodenie. Otvorená rana zvyšuje riziko vysychania a môže byť vstupnou bránou pre patogény. Príliš silný rez pripraví rastlinu o listy potrebné na fotosyntézu a zásoby energie. Nešetrné trhanie môže navyše poškodiť oveľa väčšiu časť stonky, než sme zamýšľali.

Pri strihaní sa nám oplatí držať niekoľkých jednoduchých pravidiel:

• používame ostré nožnice, ktoré vytvoria čistý rez bez rozdrvených okrajov,

• nástroj očistíme a pri chorej rastline ho medzi jednotlivými kusmi aj vydezinfikujeme,

• pri izbových rastlinách režeme pri uzle alebo podľa prirodzeného spôsobu rastu konkrétneho druhu,

• pri stromoch neodstraňujeme konár tesne pri kmeni ani nenechávame dlhý pahýľ; rešpektujeme konárový krúžok,

• naraz neodstránime neprimerane veľkú časť zdravej koruny alebo listov.

Univerzálny termín rezu neexistuje. Niektoré kry a stromy sa strihajú v období vegetačného pokoja, iné až po odkvitnutí a druhy náchylné na choroby potrebujú suché počasie a presnejšie načasovanie. Pred väčším zásahom preto overíme potreby konkrétneho druhu. Bežné rany sa spravidla nenatierajú balzamom automaticky; pri mnohých drevinách je vhodnejší správne vedený čistý rez a prirodzené uzatváranie rany.

Najčastejšie otázky o bolesti a strihaní rastlín

Bolí rastlinu odtrhnutie listu alebo kvetu?

Rastlina poškodenie zaznamená a spustí obranné procesy, ale podľa dnešných poznatkov nemá nervovú sústavu potrebnú na vedomé prežívanie bolesti. Presnejšie je teda hovoriť o stresovej a obrannej reakcii, nie o utrpení.

Môže rastlina po silnom reze uhynúť?

Áno. Nie pre šok z bolesti, ale pre stratu priveľkého množstva fotosyntetizujúcej plochy, poškodenie dôležitých pletív, infekciu alebo nevhodný termín. Citlivosť závisí od druhu, zdravotného stavu aj rozsahu zásahu.

Cítia rastliny dotyk?

Rastliny dokážu rozpoznať mechanický podnet. Popínavé druhy sa ovíjajú okolo opory, mucholapka zatvára pascu a opakovaný vietor môže meniť spôsob rastu stoniek. Schopnosť reagovať na dotyk však sama osebe neznamená vedomý pocit.

Je z etického hľadiska zlé strihať rastliny?

Na základe súčasných dôkazov nie je dôvod považovať správny rez za spôsobovanie bolesti. Má však zmysel správať sa k rastlinám ohľaduplne: neničiť ich zbytočne, rešpektovať obdobie kvitnutia a hniezdenie živočíchov a strihať iba vtedy, keď tým podporíme zdravie, tvar alebo bezpečnosť rastliny.

Rastliny teda nie sú necitlivé predmety. Neustále sledujú svetlo, gravitáciu, vlhkosť, dotyk aj poškodenie a odpovedajú spôsobmi, ktoré ešte stále skúmame. Nemusíme im pripisovať ľudskú bolesť, aby sme ich považovali za fascinujúce živé organizmy a zaobchádzali s nimi s rešpektom.

Foto zdroj: Decors Veronneau